Belohradský Štefan

Sochár - konštruktér


Narodil sa v roku 1930 v Preseľanoch (okres Topoľčany).


V rokoch 1948-1952 študoval na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Následne v rokoch 1954-1959 študoval na VŠVU na oddelení monumentálneho sochárstva.
Štefan Belohradský je jedným zo zakladajúcich členov Klubu konkrétistov na Slovensku (V Čechách Klub konkrétistů vznikol v roku 1967), ktorý bol založený a programovo skoncipovaný v roku 1968 na podnet českého literárneho teoretika Arséna Pohribného.
A. Pohribný vyzval slovenských umelcov, ktorým boli tendencie konštruktivizmu blízke k spolupráci, ktorá nakoniec vyústila do niekoľkých spoločne zorganizovaných výstav doma i v zahraničí, z ktorých posledná bola v roku 1971 vo Frankfurte nad Mohanom. Uskutočniť ďalšie výstavy tohto "spoločensky nežiadúceho umenia" bolo politicky znemožnené.
Štefan Belohradský tvoril v súkromí svojho ateliéru a jeho tvorba sa na niekoľko desaťročí stala "nevyhľadávanou" – pretože postrádala takmer všetko na čom boli postavené základy slovenskej výtvarnej tvorby – koncepciu socialistického realizmu, tradíciu a krčovitú upriamenosť na folklórne dedičstvo národa, obsah, spôsob umeleckého prejavu, cudzorodý materiál (hliník, dural, antikoro) . To všetko bolo v dielach konštruktivistov a tak aj u Š. Belohradského akési iné – neslovenské – dovozové - kozmopolitné – neprijateľné.
V umeleckej tvorbe Štefana Belohradského sa snúbili prvky dokonalej architektúry a umeleckých predstáv skĺbených do čistej a konkrétnej podoby sochárskeho diela – bez zbytočnej štylizácie a napodobenia. V jeho architektonickej koncepcii je primárny otvorený priestor a socha - socha čistých geometrických tvarov - fundované dielo s konkrétnym estetickým efektom.
Za uplynulé roky realizoval niekoľko priestorových objektov:
V roku 1966 to bola rozmerná hliníková plastika "Vreteno" v areáli závodu Chemlon v Humennom. O 2 roky nieskôr v roku 1969 pre interiér Československého pavilónu na svetovej výstave EXPO ´70 v Osake vyhotovil závesnú kovovú plastiku "Slnko nádeje". V nasledujúcich rokoch to boli ďalšie rozsiahle objekty ako duralová rozmerná plastika "Slnko" v mestskej časti Bratislava-Ostredky, kynetický kovový objekt pre átrium VŠP v Nitre a ďalšie. Žiaľ mnohé z nich boli odstránené.
Napriek politickej nepriazni Š. Belohradský vystavoval svoje diela na početných výstavách Klubu konkrétistov v Žiline, Prahe, Štutgarte, Paríži, Osake a pod.